never was much of a poet ft. Ammælisstrákur Lyrics

Opäť cestujem vlakom

Posledné dni sa mi sypú pomedzi prsty

A ty ani netušíš ako veľmi ich túžim chytiť a nájsť ťa v dlani

Spolucestujúci akoby o všetkom vedeli

O tom ako ťa chcem dýchať v plných dávkach

S tebou dokoola umierať a žiť ako v rozprávkach

Vstúp mi do pier

Nedokážem sa prestať pozerať na oblohu

A ako po nej plávajú tvoje dva zrkadlovo krehké vtáky

Preplietajú sa s každou mojou myšlienkou

A ja zabúdam koľko času uplynulo

Odkedy som ťa prvýkrát objatím pýtal

Polož mi svoju unavenú tvár na hruď

A ja ti budem uspávať pehy jednu po druhej

Nezáležiac koľko bozkov na to utratím

Ľúbim ťa

Srdce mám tebou tak preplnené až je hlúpe tvrdiť že je moje

A aj zvyšné pochybnosti utopia sa v hĺbke náručia

Keď sa ti oči plnia plačom

Pre každú rezavú slzu som piesok čakajúci na brehu

Aby som ju osušil

Žiarlím ako ti vietor hladí vlasy

Žiarlím ako ťa mesiac v noci stráži

Žiarlím pohľadom stroskotaným

Si môj celý horizont

Zúfalo prosím každý tvoj odliv

Vezmi ma odtiaľto so sebou

Ale viem že ty ma svojich vlnách neobjímeš

A že nie si moje more

Zrazu nám je opäť šesťnásť

August nás požiera zaživa

Ale my sme príliš mladí aby sme si to všimli

Príliš mladí aby sme si vedeli chýbať

Koľkokrát sme sa modlili že láska dokáže niečo zmeniť

Prvý rok na gymnáziu mi žije v kostiach

A ich vŕzganie ma ešte stále bolí

Pamätám si ako som sa ti prvýkrát zdvôveril s tým

Ako veľmi chcem aby ma mal môj otec rád takého aký som

Chcem len ísť domov

Nič mi nie je

Nie som chorý

Ostal som tu sám v jednej nekonečnej spomienke ku ktorej sa nikto okrem mňa nevracia