Úsmev č. 6

Vonku prší, pokazili sme tu čo sa dalo

Volám ďalších piatich ľudí

Stále nám je málo

Asi ľúbim a mám z toho strach

Čo sa stalo, že ma desí každá emócia?

A ďalšie ráno musím čeliť svojej paranoji, že som na smiech

Keď sa priznám, že sa stále bojím vlastných myšlienok

Ľudský dotyk občas rany hojí a občas nie

Ale za tie rany mi to stojí, keď je to vážne

Len samé bla bla bla

Už nepočúvam a nepočítam ľudí čo majú haluz z toho, že sa im neozývam